Mgr. Karol Schönwiesner
Narodil som sa v Bratislave v nemocnici na Červenom Kríži (pri hrade), 28. mája 1971. Som dieťa svojich rodičov, ktorých milujem, Petronely r. Kopáčovej a Karola Schönwiesnera. Ako päť ročný som začal spoznávať život na bratislavskom sídlisku Dolné Hony, do ktorého sme sa nasťahovali zo sociálnych dôvodov (už nás bolo päť v jednoizbovom byte). Tu som chodil aj na základnú školu. Po nej som sa po porade s rodičmi prihlásil, a aj ma na moje prekvapenie zobrali, na elektrotechnickú strednú školu s maturitou so zameraním “mechanik organizačných a výpočtových strojov”. Zmaturoval som s vyznamenaním. Ešte stále bol totalitný komunistický režim.
Na vysokú školu som sa dostal skoro zázračným spôsobom. Nebola to teológia, o nej som vtedy ešte ani nesníval, aj keď prvé Božie volanie už bolo. To som zistil až neskôr. Tak teda som chodil na VŠ strojnícku v Bratislave. Na tejto škole som prežil “zamatovú revolúciu”. Tu som chodil len dva semestre, ktoré som ukončil aj preto, že som podal prihlášku na teologickú fakultu v Bratislave. V lete som sa zamestnal ako mechanik organizačných a výpočtových strojov v podniku Datasystém. Nevedel som, či ma na teológiu prijmú. Aj keď som bol Bratislavčan, prežil som v seminári v Bratislave (len 30 min. cesty bicyklom) šesť krásnych rokov.
K ordinácii, čiže vysviacke, som pristupoval s jedným heslom “pomáhať ľuďom”. Znie to čudne, áno, vraveli mi aj viacerí, že pomáhať ľuďom by som mohol aj v iných odvetviach, ale ja som cítil a cítim volanie k tejto úlohe na tomto mieste. Po vysviacke som bol kaplánom v Sládkovičove, Galante a v Šahách. Až potom ma zavolali na ZVS na jeden rok. Slúžil som v Martine a potom ako vojenský duchovný (ZVS) v Leviciach a Štúrove. Po skončení vojny som slúžil ako kaplán nejakú chvíľu v Šahách odkiaľ ma “prevelili” do Trnovca nad Váhom a poverili ma administrovaním farnosti.
Tak, a sme v realite. Mojím terajším heslom je úprimnosť a ľudskosť. Niekedy to veľmi bolí, ale nechcem a ani nebudem niekým iným. Chcem byť vždy sám sebou a prezentovať to v čo verím aj cez moje chyby a nedostatky. Veď Božia veľkosť sa ukazuje v slabých a nedokonalých na zahanbenie silných a mocných.
Tak nám Pán Boh pomáhaj!